• Prevencia šikanovania a kyberšikanovania

    • ​​​​​

      ​​​​​​​​Naša škola netoleruje šikanovanie a kyberšikanovanie v žiadnych podobách​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​

      Usmernenie pre rodičov

      k charakteristike a prevencii šikanovania

      Účelom tohto usmernenia je informovať o všeobecno-záväzných a interných predpisoch, ktoré upravujú problematiku šikanovania v školských zariadeniach ako aj upriamiť pozornosť rodičov na konkrétne prejavy, ktoré s touto problematikou úzko súvisia a pri správnom spôsobe prevencie je im možné účinne predchádzať, prípadne ich odhaľovať a riešiť.

      Dňa 1. septembra 2018 vstúpila do platnosti Smernica č. 36/2018 Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 1. septembra 2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov    v školách a školských zariadeniach, dostupná na https://www.minedu.sk/data/att/13481.pdf, na základe ktorej bola prijatá Smernica k prevencii a riešeniu šikanovania v podmienkach ZŠ Lendak, Školská 535/5. Táto smernica bola spracovaná aj s ohľadom na ustanovenia §§ 144, 145, 152 a 153 zákona č. 245/2008 Zb. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj čl. 3, čl. 19 a čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa školského poriadku a pracovného poriadku školy. S touto normou sú oboznámení rodičia na triednych schôdzkach ako aj žiaci na triednických hodinách prostredníctvom triednych učiteľov.

      1. Charakteristika šikanovania

      Šikanovanie sa v súčasnosti je v súčasnom období vážnym problémom, ktorý sa prejavuje v školách a v školských zariadeniach a ktorému je potrebné venovať neustálu pozornosť a to z hľadiska preventívneho, ako aj sankčného pôsobenia. O šikanovaní hovoríme vtedy, ak jeden alebo viacerí žiaci (agresor, agresori) úmyselne, väčšinou opakovane týra, resp. inak dehonestuje spolužiaka alebo spolužiakov (obeť, obete) a používa na to agresiu a manipuláciu. Dnes sa šikanovanie posúva už do obdobia mladšieho školského veku, pribúda viac bezohľadnosti a brutality. Činy súvisiace so šikanovaním popisuje aj Trestný zákon, ktorý definuje šikanovanie ako ublíženie na zdraví, vydieranie, hrubý nátlak, nátlak a obmedzovanie slobody vyznania alebo iné trestné činy. Šikanovaním rozumieme akékoľvek správanie žiaka alebo žiakov, ktorých zámerom je ublíženie inému žiakovi alebo žiakom, prípadne ich ohrozenie alebo zastrašovanie. Ide o cielené a opakované použitie fyzického alebo psychického násilia voči takému žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa z najrôznejších dôvodov nevedia alebo nemôžu brániť. Šikanovanie sa prejavuje v rôznych podobách, ktoré môžu mať následky na psychickom a fyzickom zdraví. Podstatnými znakmi šikanovania sú úmysel bezprostredne smerujúci k fyzickému alebo psychickému ublíženiu druhému, agresia jedného žiaka alebo skupiny žiakov, opakované útoky, nevyrovnaný pomer síl medzi agresorom a obeťou.

       

      Šikanovanie sa môže prejavovať v priamej a nepriamej podobe.

      Priame znaky šikanovania môžu byť napr. posmešné poznámky na adresu žiaka, pokorujúce alebo urážlivé prezývky, nadávky, ponižovanie, posmech, hrubé žarty na jeho účet. Rozhodujúcim kritériom je, do akej miery je daný žiak konkrétnou prezývkou alebo "žartom" zraniteľný, kritika žiaka, výčitky na jeho adresu, najmä prednesené nepriateľským až nenávistným, alebo pohŕdavým tónom, nátlak na žiaka, aby dával vecné nebo peňažné dary šikanujúcemu, alebo za neho platil, príkazy, ktoré žiak dostáva od iných spolužiakov, najmä prednesené panovačným tónom, a skutočnosť, že sa im podriaďuje, nátlak na žiaka k vykonávaniu nemorálnych až trestných činov či k spoluúčasti na nich, strkanie, štuchanie, dery, kopance, ktoré prípadne  nie sú zvlášť  silné, ale je nápadné,  že je obeť  neopláca,  šarvátky,  v ktorých jeden z účastníkov je zreteľné slabší a snaží sa uniknúť a pod.

      Nepriame (varovné) znaky šikanovania môžu byť napr. keď je žiak počas prestávok často osamotený, ostatní o neho nejavia záujem, nemá kamarátov, ignorovanie obete, pri tímových športoch býva jedinec volený do mužstva medzi poslednými, počas prestávok vyhľadáva blízkosť učiteľov, ak má žiak prehovoriť pred triedou, je neistý, ustrašený, pôsobí smutne, nešťastne, stiesnene, má blízko k plaču, stáva sa uzavretým, jeho školský prospech sa niekedy náhle a nevysvetliteľne zhoršuje, jeho veci sú poškodené alebo znečistené, prípadne rozhádzané, zašpinený alebo poškodený odev, stále mu chýbajú nejaké jeho veci, odmieta vysvetliť poškodenie a stratu vecí alebo používa nepravdepodobné výhovorky, mení svoju pravidelnú cestu do školy a zo školy, začína vyhľadávať dôvody pre absenciu v škole, odreniny, modriny, škrabance alebo rezné rany, ktoré nedokáže uspokojivo vysvetliť a pod.

      Prejavy šikanovania môžu byť napr. fyzická agresivita (opakovaná bitka, kopance, čarbanie po tvári, po tele, atď...), slovná agresivita a zastrašovanie (vyhrážanie sa bitkou, nadávkami, urážanie rodičov, rodiny, výsmech, atď...), krádeže, ničenie a manipulácia s vecami (opakované branie vecí, desiatej, oblečenia, školských pomôcok, atď...), násilné príkazy, manipulácia (obeť musí napr. písať domáce úlohy, skákať, bežať na povel agresora, atď...), izolácia (vylúčenie z triedneho kolektívu, nikto sa s obeťou nebaví) a pod. Šikanovanie je aj to, keď agresor obeť v triede urážlivo prezýva (napr. za to že sa dobre učí, poslúcha učiteľov, atď...), núti obeť urobiť nejakú vec a vyhráža sa jej, že ak to neurobí, tak napr. počarbe zošit, lavicu, vysype veci z tašky, robí obeti veci, ktoré sú jej nepríjemné (nadávanie, strkanie, schovávanie vecí, atď...) a pod.

      Rodičom žiakov sa odporúča upozorniť najmä na to, aby si všímali týchto možných príznakov šikanovania:

      • za dieťaťom neprichádzajú domov spolužiaci nebo iní kamaráti,
      • dieťa nemá kamaráta, s ktorým by trávilo voľný čas, s ktorým by si telefonovalo a pod, nie je pozývané na návštevu k iným deťom,
      • nechuť ísť ráno do školy (zvlášť keď skôr malo dieťa školu rado). Dieťa odkladá odchod z domova, prípadne je na ňom možno pri bedlivom pozorovaní pozorovať strach,
      • dieťa nechodí do školy a zo školy najkratšou cestou, prípadne strieda rôzne cesty, prosí o dovoz či odvoz autom, chodí domov zo školy hladné (agresori mu berú desiatu alebo peniaze na desiatu),
      • dieťa usína s plačom, má nepokojný spánok, kričí zo sna, napr. "Nechajte ma!",
      • dieťa stráca záujem o učenie a schopnosť sústrediť sa na učenie,
      • dieťa je doma smutné či apatické, alebo sa objavujú výkyvy nálad, zmienky o možnej sebevražde. Odmieta zveriť sa s tým, čo ho trápi.
      • dieťa žiada o peniaze, pričom udáva nevierohodné dôvody (napríklad opakovane hovorí, že ich stratilo), prípadne doma kradne peniaze.
      • dieťa nápadne často hlási stratu osobných vecí. Je neobvykle nečakane agresívne k súrodencom alebo iným deťom, možno prejavuje i zlosť voči rodičom.
      • dieťa si sťažuje na neurčité bolesti brucha alebo hlavy, možno ráno zvracia, snaží sa zostať doma. Svoje zdravotné ťažkosti môže preháňať, prípadne i simulovať (manipuláciu s teplomerom a pod.)
      • dieťa sa vyhýba dochádzke do školy, zdržuje doma viac, ako malo vo zvyku.
       
      1. Kyberšikanovanie – fenomén súčasnosti

      Kyberšikanovanie je jedným z najčastejších negatívnych javov na internete. Nie je to niečo nové, je to len prejav, ktorý sa objavuje v inom priestore. S rozšírením moderných technológií sa aj výrazná časť šikanovania presunula do virtuálneho prostredia. Pre agresorov je ľahšie ubližovať niekomu, komu sa nemusia pozerať priamo do očí, menej vnímajú emócie a zranenie obete, menej si uvedomujú závažnosť svojho konania a zodpovednosť zaň. Takéto šikanovanie im môže pripadať iba ako druh neškodnej zábavy. Agresora zároveň ich anonymita chráni pred odhalením. Pre obeť je virtuálne šikanovanie ešte závažnejšie – nemôže pred ním uniknúť nikam, ani do bezpečia domova. Ak používa mobilný telefón alebo internet, agresori sa k nej dostanú v ktorúkoľvek dobu a na ktoromkoľvek mieste.

      Kyberšikanovanie často prebieha medzi deťmi a dospievajúcimi. Stáva sa aj to, že žiaci takýmto spôsobom šikanujú učiteľa. Rovnako sa môže kyberšikanovanie objaviť aj medzi dospelými – medzi kolegami v práci. Deti častejšie vytvárajú posmešné profily, stránky a fotomontáže, natáčajú posmešné a ponižujúce videá alebo sa nabúrajú do profilu, dospelí sa skôr uchyľujú ku kybernetickému prenasledovaniu, vydieraniu, ohováraniu a poškodzovaniu povesti obete.

      Kyberšikanovanie (elektronické šikanovanie, cyberbullying, cybermobbing) – forma šikanovania, pri ktorej sa používajú nové technológie, ako je počítač, internet, mobilný telefón. Prebieha vo virtuálnom priestore s využitím rôznych služieb a nástrojov ako sú email, IM (instant messeneger - napr. Skype, ICQ), chat, diskusné fóra, sociálne siete, stránky na zverejňovanie fotografií a videí, blogy, SMS správy, telefonáty.

      Kybernetické prenasledovanie (online prenasledovanie, cyberstalking) – neustále sledovanie niekoho vo virtuálnom prostredí, často spojené s obťažovaním, vyhrážaním a zastrašovaním.

      Happy slapping – násilné alebo sexuálne útoky na obete (často aj náhodne vybrané), ktoré sú natáčané na mobilný telefón. Útočníci videá ďalej rozposielajú alebo zverejňujú na internete.

       

      Čo všetko môže byť kyberšikanovanie:

      • Urážanie a nadávanie: prostredníctvom komentárov ku fotografiám a videám alebo na nástenke na sociálnych sieťach; posielanie urážajúcich správ cez email, chat alebo mobil, nadávanie cez chat, anonymné telefonáty.
      • Obťažovanie, zastrašovanie, vyhrážanie a vydieranie: opakované obťažovanie prezváňaním, anonymnými telefonátmi, nechcenými správami cez mobil, preťažovanie emailovej schránky nevyžiadanou poštou, posielanie vírusov, vyhrážanie sa ublížením alebo smrťou. Páchateľ sa tiež môže nabúrať do profilu obete, zmeniť jej heslo a následne tento profil upraviť. Vydiera obeť tým, že jej profil vráti pod rôznymi podmienkami. Na vydieranie môžu byť tiež použité fotografie alebo videá obete.
      • Zverejnenie trápnych, intímnych alebo upravených fotografií alebo videí: môže ísť o fotografie alebo videá, so šírením ktorých obeť nesúhlasí alebo o fotografie, ktoré boli vytvorené fotomontážou (napr. pripojenie tváre obete k nahej postave alebo znetvorenie pôvodnej fotografie). Samostatnou kategóriou je Happy slapping, videá, ktoré zachytávajú agresívne alebo sexuálne útoky na obeť.
      • Šírenie osobných informácií alebo klebiet: príkladom môže byť zverejnenie súkromnej komunikácie alebo ohováranie na sociálnych sieťach.
      • Vylúčenie zo skupiny: napríklad z tímu v online počítačových hrách, zo skupiny priateľov na sociálnych sieťach, ignorácia v komunikácii a v diskusných skupinách.
       
      • Krádež identity, vytváranie falošných a posmešných profilov, nenávistných skupín: agresor získa prístup k údajom obete a pod jej menom objednáva rôzny tovar z internetu. Páchateľ vytvorí obeti profil, v ktorom ju zosmiešňuje, ponižuje alebo založí skupinu na sociálnej sieti, ktorá prezentuje negatívny postoj k obeti. Ak sa dostane do emailovej schránky alebo profilu obete, tak jej tiež môže vymazať správy alebo komunikovať s jej priateľmi a známymi, útočiť na iných ľudí, šíriť nepravdivé informácie.
      • Kybernetické prenasledovanie (Cyberstalking): môže mať rôzne podoby aj príčiny. Prenasledovateľ chce predovšetkým získať moc nad obeťou, manipulovať ňou. Niekedy prenasledovateľ sleduje svoju obeť cez rôzne vyhľadávače, prezerá si jej profil na sociálnych sieťach, sleduje jej komunikáciu na chate. Môže použiť aj kombináciu rôznych foriem psychického nátlaku – nepríjemné komentáre, obťažovanie SMS správami, emailmi a prezváňaním, tiež vyhrážanie, vydieranie, ohováranie medzi rovesníkmi, vyzvedanie informácií od ostatných, nabúranie sa do profilu. Častou príčinou prenasledovania je „láska“. Prenasledovateľ môže sledovať svoj vyhliadnutý objekt, pričom sa ho takto snaží viac spoznávať alebo sa mu priblížiť.

      Aké môžu byť následky kyberšikanovania:

      • zanedbávanie školských povinností, zlyhávanie v škole, vyhýbanie sa škole, u dospelých podobné problémy v zamestnaní,
      • psychosomatické ťažkosti (zdravotné ťažkosti spôsobené psychickými príčinami), bolesti brucha, poruchy spánku, pocity hanby, trápnosti, poníženia, smútku, depresie, úzkosti, neustály strach a pocit ohrozenia,
      • pocit vlastného zlyhania, pokles sebavedomia a dôvery v ľudí, bezvýchodiskovosť a beznádej, násilie voči iným, pomsta, sebapoškodzovanie, samovražda.

      Čo si všímať. Dieťa môže byť elektronicky šikanované, ak:

      • nečakane prestane používať počítač, sa zdá nervózne, neisté alebo smutné pri čítaní emailov alebo okamžitých správ, správ v mobile, sa zdá nahnevané, depresívne alebo frustrované po odchode od počítača,
      • uniká do choroby, nechce chodiť do školy alebo medzi ľudí, vyhýba sa rozhovoru o tom, čo robí na počítači, uzatvára sa pred rodinou a priateľmi, a súčasne popiera, že by sa niečo dialo, uniká do sveta fantázie, počítačových hier.

      Dieťa môže elektronicky šikanovať, ak:

      1. rýchlo vypína obrazovku alebo zatvára programy v počítači, keď sa priblížite,
      2. prehnane sa smeje pri používaní počítača,
      3. trávi čas s kamarátmi pri počítači, prehnane sa smejú, ale nechce prezradiť, čo robia, vyhýba sa rozhovoru o jeho aktivitách na počítači,
      4. používa niekoľko online účtov alebo adries, ktoré ani nie sú jeho,
      5. zažilo silný konflikt s kamarátom alebo učiteľom, ktorý zostal nevyriešený, dieťa stále cíti krivdu a hnev.
       
      1. Prevencia šikanovania

      Škola postupuje v zmysle Plánu prevencie šikanovania na školský rok, koordinátor prevencie vyhodnocuje plnenie tohto plánu. Dôležité je pritom osvojiť si fakt, že škola netoleruje šikanovanie v žiadnych podobách podľa základného princípu „Sme škola, kde sa šikanovanie netoleruje v žiadnych podobách!“ Dôležité aktivity školy sa nedajú spájať len s vyučovacími predmetmi, ale sa týkajú všetkých činností a situácií v škole, v ktorých sa žiak učí prijímať všeobecné hodnoty spoločnosti, identifikovať sa s nimi a konať v ich duchu v každodennom živote. Ďalšími preventívnymi opatreniami zo strany školy sú predovšetkým možnosti oznamovania šikanovania anonymným a bezpečným spôsobom. Fyzicky je možné podať takéto oznámenie do označenej schránky: „Schránka dôvery“ umiestnenej v podkroví školy.

      1. Postup v prípade zistenia šikanovania

      V zmysle internej smernice je stanovený Organizačno-administratívny postup v prípade zistenie šikanovania. Ten do značnej miery závisí od konkrétneho prípadu, štádia vývoja ako aj zainteresovanosti konkrétnych žiakov, avšak základným cieľom je podchytiť možné šikanovanie v čo najskoršom štádiu a zamedziť jeho ďalšiemu rozvoju.

       

      1. Spolupráca školy s rodičmi žiakov

      Pri podozrení na šikanovanie žiaka je bezodkladne zahájená spolupráca vedenia školy, koordinátora prevencie, školského psychológa, školského špeciálneho pedagóga a ďalších pedagogických a odborných zamestnancov tak s rodinou obete, ako aj s rodinou agresora. Pri pohovore s rodičmi dbajú na taktný prístup a najmä na zachovanie dôvernosti informácií. Nedá sa však predpokladať, že rodičia budú vždy hodnotiť situáciu objektívne, preto sa odporúča upozorniť ich na to, aby si všímali možné príznaky šikanovania a ponúknuť im pomoc.

       

      1. Spolupráca školy s ďalšími inštitúciami

      V rámci prevencie šikanovania a pri jeho riešení spolupracuje škola s CPPPaP, ako aj s ďalšími inštitúciami a orgánmi. Pri podozrení, že šikanovanie naplnilo skutkovú podstatu priestupku alebo trestného činu, je riaditeľ školy povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnému útvaru Policajného zboru SR. Škola je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť orgánu sociálno-právnej ochrany skutočnosti, ktoré ohrozujú žiaka, alebo že žiak spáchal trestný čin, prípadne opakovane páchal priestupky.

       

    • Leták pre žiakov - čo je šikanovanie


    • STOP ŠIKANOVANIU

      Informačný leták pre žiakov ZŠ

      Čo je šikanovanie

      Šikanovanie je to, keď jedno alebo viac detí úmyselne, väčšinou opakovane ubližuje  druhým. Znamená to, že ti niekto, komu sa nemôžeš ubrániť, robí, čo ti je nepríjemné, čo ťa ponižuje, alebo to jednoducho bolí.

      Šikanovanie je aj to:

      • keď ťa spolužiaci opakovane urážlivo prezývajú, posmievajú sa ti,
      • keď sa ti vysmievajú za to, ako sa obliekaš, z akej rodiny pochádzaš, za to, že sa dobre učíš, že poslúchaš učiteľov,
      • keď ťa spolužiak núti urobiť nejakú vec a vyhráža sa ti, že ak to neurobíš, počarbe ti zošit, vysype ti veci z tašky,
      • keď ťa nútia odísť z vyučovania,
      • keď  ti spolužiak berie desiatu, peniaze alebo osobné veci,
      • keď ti spolužiaci robia veci, ktoré sú ti nepríjemné (napr. nadávajú ti, strkajú do teba, schovávajú ti veci).

      Často sa hovorí, že takéto správanie je v poriadku, že sa to môže, že to tak má byť.

      To nie je pravda!

      Nikomu, ani tebe, nesmie nikto ubližovať, trápiť ťa, sužovať.

      Mal by si vedieť, že podobné problémy má mnoho detí. Mali ich aj mnohí známi ľudia. V detstve bol šikanovaný napr. hudobník Justin Timberlake, speváčka Rihanna, raper Eminem,  spevák Phil Collins, ani členka kráľovskej rodiny Kate Middleton neunikla v čase dospievanie šikanovaniu a mnohí ďalší. Každý z nich sa týchto problémov po čase zbavil a nezabránilo im to dosiahnuť úspech v ďalšom živote.

      Prečo si šikanovaný?

       

      Chyba v žiadnom prípade nie je v tebe, ale v zlých vzťahoch medzi žiakmi vašej triedy alebo školy. Nie je to preto, že si zlý, nešikovný, alebo si to zaslúžiš. Nehanbi sa sám za seba preto, že si podnetom šikanovania. Nenechávaj si podozrenie na šikanovanie pre seba, ale požiadaj o pomoc ľudí, ktorým dôveruješ (mame, obľúbenej učiteľke, kamarátovi, atď.).

      Ako sa môžeš brániť, čo môžeš urobiť

       

      • Keď do teba niekto zapára, nedaj sa vyprovokovať ani vystrašiť, aj keď sú viacerí.
      • Môžeš im povedať, aby vypadli, kričať „NIE“ alebo utekať preč. Ale musíš to urobiť nahnevane a hneď odísť.
      • Keď máš ísť okolo tých, ktorí ťa bijú, berú ti veci, nechodievaj sám. Počkaj na nejakú skupinku a pridaj sa k nim, aj keď ich vôbec nepoznáš.
      • Vyhýbaj sa miestam, kde by ťa mohol niekto biť, zobrať ti niečo alebo ťa inak trápiť.
      • Keď nemáš kamarátov, skús si ich nájsť. Možno má niekto v tvojom okolí rovnaké problémy ako ty. Skús sa s ním spojiť.
      • Zaznamenávaj si všetko, čo ti robia, kedy, kde a kto ti čo urobil a povedal.
      • Povedz o svojich problémoch rodičom a požiadaj ich o radu. Ty ich pomoc a podporu potrebuješ.
      • Keď sa to týka školy, skús nájsť dôveryhodnú pani učiteľku, alebo spolužiaka.
      • Keď si myslíš, že sa nemôžeš zdôveriť nikomu, zavolaj na linky pomoci

      Pamätaj si!

      • Nie je správne schvaľovať agresívne správanie svojich spolužiakov.
      • Nie je správne odsudzovať niekoho, kto je iný, možno menej sympatický, slabší, má iné názory a záujmy, má nejaký fyzický handikep.
      • Nie je správne mlčať, keď cítiš nespravodlivosť, nečestnosť, ponižovanie druhých.
      • Nie je správne nechať sa ovplyvniť alebo presvedčiť šikanujúcim, aby si mlčal.
      • Nie je správne nečinne sa prizerať, alebo byť ľahostajný, keď sa staneš svedkom šikanovania. Hovorí sa o „žalovaní“ ako keby to bolo niečo nemiestne a nedôstojné. Keď niekto ohlási šikanovanie, vôbec to neznamená, že je slaboch. Naopak, dokazuje to, že sa nebojí a že má dosť sebavedomia, aby sa šikanovať nenechal.

       

      Všetko sa začne naozaj  riešiť, keď to niekomu povieš! Dôveruj si, netráp sa sám a vyhľadaj pomoc!

       

      Adresy, kde sa môžeš obrátiť so žiadosťou o pomoc:

       

      Linky pomoci:

       

      Linky dôvery pre deti

      Detská linka záchrany 0800 123 232, 0800 121 212, 0820 434 343

      Linka detskej istoty, LDI - UNICEF 0800 116 111

      Linka detskej dôvery 0800 117 878

      Linka detskej dôvery - LIENKA 0800 112 878

      Linka detskej pomoci 0800 100 444

       

      Psychologické poradne

      Linka dôvery Nezábudka 0850 11 10 22

      Linka nádeje 055/ 644 11 55

       

      Linky pomoci proti násiliu

      Ambulantné krízové stredisko 0800 500 500

      Linka pomoci obetiam násilia 0850 111 321

      Linka pre nezvestné a sexuálne zneužívané deti 116 000

      Pomoc ohrozeným deťom 02/ 62 24 78 77

      Pomoc ohrozeným ženám 02/ 62 24 99 14

       

      Linka detskej istoty

      Linka detskej istoty ako národný program Slovenského výboru pre UNICEF poskytuje v súčasnosti komplexné služby s cieľom pomáhať deťom na Slovensku ako aj ich rodičom, ktorí sa ocitnú v situácii, kedy si nevedia dať rady. Linka detskej istoty ponúka dištančné poradenstvo prostredníctvom Detskej linky pomoci 116 111, na ktorej prevádzkuje taktiež Rodičovskú linku a Sociálno-právnu poradňu. Poskytuje taktiež Linku pre nezvestné a sexuálne zneužívané deti 116 000 ako aj linku pre ohrozenia virtuálneho sveta na stránke Pomoc.sk.

       

      Linka pre deti a mládež 116 111

      anonymná poradňa pre všetky deti funguje bezplatne a nonstop počas celého roka